Hľadá sa p. ministerka Lubyová

14. apríla 2019 20:35, Prečítané 30 413x, axon, #školstvo

Rozhovormi s učiteľmi ZŠ, SŠ, VŠ & all, som zistil obrovskú sociálnu degradáciu radových učiteľov. Koreňmi sociálnej degradácie sú nerovné kritériá a zlé odmeňovanie, predovšetkým preťažovanie výkonnostnej kapacity všetkých radových učiteľov takzvanou „prácou nad výšku platu“. Uvedené problémy Vám pretlmočím v jednotlivých bodoch. To však neznamená výlučnosť, skôr treba chápať ako prekrývanie a koherentné pôsobenie všetkých bodov ako súvislý negatívny jav nezmyselnej záťaže a nezmyselného spôsobu odmeňovania v učiteľských spoločenstvách. Niet divu, učitelia sa cítia podvádzaní.

Vaše vzdelanie, p. školmin Lubyová, napovedá, že ste schopná pochopiť, a mohla by ste konečne aj konať v prospech sociálnych degradantov – radových učiteľov. Ku každému bodu dávam poznámku, na ktorý stupeň sa vzťahuje – ale to by ste vedela aj sama.

Poznámka: Ak ma chcete odmeniť za moju nadprácu, za projekt pre Vás, v prospech spoločenstva učiteľov, napíšte na moju adresu blogera, a dám Vám svoje číslo účtu. Je to projekt aký ešte nikto z Vašich podriadených nevypracoval. Ani sa nepýtam, že prečo.

(ZŠ, SŠ, VŠ) Učiteľ má robiť – učiť ako učiteľ – nemá byť „dobrovoľne povinne“ zaťažovaný projektami. Ak robí projekty, mal by ich robiť na objednávku zhora, alebo z vlastnej iniciatívy po schválení zhora, a mal by vziať za ne štandardne určenú odmenu. V súčasnosti berie odmenu škola, rozhoduje o nej riaditeľ, a radový učiteľ je vyčerpaný a pregĺga naprázdno. Sú známe prípady keď učiteľ vypracoval veľký projekt, „škola“ (či riaditeľ) profitovali, a projektujúci učiteľ bol prepustený z organizačných dôvodov. Toto je hrubé porušenie morálky, etiky a totálne zhubný príklad žiakom – oni to totiž vnímajú, a formuje ich to – zle až kriminálne. Je záhada, že naše zákony to vôbec umožňujú. Každý riaditeľ ktorý tak robí, urobil, by mal mať zákaz činnosti v školstve.
(VŠ) Vypracovanie riešenia vedeckého problému a publikovanie v karentovom časopise – odmeny berie škola cez ministerstvo. Ako je to možné? Veď učiteľ (asistent, docent, profesor) si musí zaplatiť koncesiu, niekedy aj za uverejnenie svojej publikácie, a odmenu ani nedostane? Odmenu by mala získať priamo škola ale iba z 30% poslanej odmeny. Zvyšok (70% odmeny) patrí učiteľovi ktorý vypracoval dané riešenie. Tak to treba okamžite napraviť, inak hrozí kolaps morálky na najvyššej úrovni. Nečudujem sa podvodom s publikáciami – urobí si časopis na škole, publikuje v ňom populárno-vedecké beletrie, a rátajú sa mu publikačné činnosti v portfóliu. Navrhujem aby boli publikačné činnosti kategorizované na objavné, riešiace známy problém, didaktické, a vedecko-populárne. Objavné a riešiace doteraz nevyriešený problém hodnotiť najvyššie – A. Didaktické ako – B, a vedecko-popularizačné ako – C, nepatriace k činnosti učiteľa, ale ako činnosť publikačná, beletristická. Odborné preklady ako najvyššia kvalita učiteľa konkrétneho cudzieho jazyka – A. Takto nech sa to píše do portfólia každého učiteľa. Samozrejme všetky plagiáty vyškrtnúť, ako keby nič nepísal, eventuálne určiť sankcie za podvod.
(SŠ, VŠ) Prijímacie pohovory a testy na SŠ, VŠ (univerzitu) sú nedemokratické a nekontrolovateľné – teda sú absolútne zbytočné. Žiaci by mali byť prijímaní všade kam sa hlásia automaticky, bez výhrad. Sú prípady škôl kde sa hlási viac než 150% kapacity prvého ročníka. V tých prípadoch nech je určené „štandardné sito“ podľa dosiahnutých výsledkov z posledných dvoch ročníkov nižšieho stupňa. Všetci žiaci čo sú nad 100% kapacity prvého ročníka, tzv. „pod čiarou“, nech sú zaradení do nultého ročníka, aby dostali možnosť presvedčiť o svojom skutočnom záujme o štúdium.
(ZŠ, SŠ) Zrušiť úplne monitoringy a maturity. Monitoringy ako testy nekontrolujú absolútne nič. Niektorí učitelia podvádzajú dokonca na podnet riaditeľa školy, aby škola vyšla z monitoringu ako „lepšie hodnotená“. Zase kriminálna morálka na najnižšej úrovni. Nakoniec – monitoring je zbytočná, stresogénna činnosť v školstve. Podobne je to s maturitami. Stredoveký systém sa nedá zlepšiť, iba zrušiť. Namiesto maturít by si mali všetky stredné školy urobiť svoj spoločenský „rituál dospelosti“ spôsobom vznešeného „pasovania žiaka do občianstva dospelých“. Taký rituál by mal prebiehať bez negatívneho stresu podobným spôsobom ako tzv. „stužková“. Za každého žiaka nech hovoria jeho výsledky zo všetkých ročníkov. Žiak často aj tak nemá šajnu o tom, čím by chcel byť, to všetko sa naučí až vo vyššom veku. Výnimky potvrdzujú pravidlo. Štandardne by sa žiaci mali vyprofilovať slobodne bez stresu až po prijatí tam, kde sa hlásia. Sledujeme divoké následky súčasného systému – žiaci vyštudujú VŠ a nevedia ešte vždy, čo by chceli – vyštudovali na podnet mamičky, alebo otecka, ale nie z vlastnej vôle. To treba zosúladiť zo zdravým vývojom osobnosti – sloboda a demokratická možnosť voľby štúdia či zamestnania pre každého mladého študenta – nech je novou a progresívnou zásadou modernej didaktiky a pedagogiky v praxi nášho školstva.
(ZŠ, SŠ) Publikačnú činnosť učiteľov ZŠ a SŠ hodnotiť inak ako učiteľov VŠ. Ak učiteľ ZŠ alebo SŠ má čo povedať kolegom, niečo nové z didaktiky a pedagogiky, nech publikuje v špeciálnych učiteľských časopisoch, na Slovensku zatiaľ máme iba „Učiteľské noviny“. Každá odmietnutá publikácia musí byť zdôvodnená – prečo bola odmietnutá a nepublikovaná. Podobne aj publikácie v inej tlači by mali byť štandardne kategorizované. „Áčkové“ – ako najlepšie by mali byť tie ktoré pomáhajú ostatným učiteľom výrazne zlepšiť komfort vyučovania (didaktika). Kategória „A“ je aj článok ktorý pomáha učiteľom v pedagogike zvládať rozdielne stupne vnímania učiva žiakmi v danej triede, napr. v triede s integrovanými a štandardne vnímavými deťmi. Kategóriu „B“ nech spĺňajú publikácie z odborného predmetu (biológia, história, chémia, geografia…) ak sú napísané pre žiakov aj učiteľov (širokú verejnosť). Kategória „C“ sú publikácie o činnosti školy napr. v miestnej tlači. Tieto kategórie (A 15%, B 10%, C 5%) nech sú súčasťou portfólia učiteľa a tiež percentuálneho navýšenia hrubého príjmu v konkrétnej kategórii a platovom stupni, až do odchodu do dôchodku. Ako inak kategorizovať „rovnocenne“ vyštudovaných učiteľov?
(ZŠ, SŠ) Kategorizovať % navýšenia platov učiteľom učiacich v neštandardných podmienkach. Učiteľ vo „výberovej škole“ pre talentované deti musí učiť s väčším zaťažením, ako to vyplýva už zo samotného didaktického zamerania. Rovnako a viac zaťažujúce je učenie žiakov s rôznymi schopnosťami vnímania, konkrétne v „integrovaných triedach“. Percento navýšenia nad štandardný plat by nemalo byť pod 5 % z hrubého príjmu. Rovnako pre učiteľa výberovej, ako aj pre učiteľa integrovanej triedy. Poznámka: Porovnávanie výsledkov monitoringu ZŠ a určovanie poradia „úspešnosti“ škôl je degradácia práce učiteľov, a vulgárna urážka menej vnímavých žiakov, teda aj ich zákonných zástupcov. Vieme že každé dieťa dospieva inak, a nalepovanie biľagov je kruto obsolentné.
(2.st. ZŠ, SŠ) Zrovnoprávniť úväzky učiteľov na 2.st.ZŠ s úväzkom učiteľa na SŠ. Ako je možné, že učitelia 2.st.ZŠ majú plný úväzok (odučené hodiny v týždni) 23 hodín, ale učitelia SŠ majú len 22 hodín na týždeň. Komu sa učí ľahšie?, a komu ťažšie? Miera vyučovacej povinnosti (úväzok učených hodín) nemôže, nesmie vyjadrovať zložitosti vyučovacieho procesu. Resp. nezodpovedá obťažnosti vyučovania napr. v 2.st. ZŠ. Degradácia učiteľov ZŠ pod úroveň SŠ je fiktívna, ale s určitosťou povedané, dehonestujúca. Rozdiely sú, ale nevidel ich ten, kto zaviedol túto asociálnu rozdielnosť. Napr. učiteľ na 2.st.ZŠ nemôže zadať žiakom „vypracovanie projektu“ , ide o základy, a tie sa musia učiť. Projekty žiakov v ZŠ sa nedajú prezentovať v triedach – sú to len výsledky záujmovej činnosti žiaka v predmete. Učiteľ 2.st.ZŠ nemôže ponechať žiaka napospas „samostatnosti“ – lebo žiak nedokáže byť samostatný. A teraz sa pozrime na integrované triedy. Aké projekty sa tam dajú robiť? Projektom je integrovaný žiak ktorý má zvládnuť aspoň tretinu štandardného obsahu predmetu. Už vnímate neporovnateľnosť a obťažnosť? Učiteľ ktorý nikdy neučil v ZŠ, ani integrovaných žiakov, toto nikdy nepochopí, ale môže tušiť o čom to asi je.
(ZŠ, SŠ) Štandardizovať valorizovanie platov učiteľov každoročne podľa miery devalvácie Eura, resp. podľa miery zdražovania energií a základných potrieb pre životný štandard strednej zárobkovej triedy pracujúcich. Túto zložku platu ustanoviť zákonom ako novú položku tvoriacu základ odmeny. Lebo učiteľ je základný element budovania charakteru štátu – ako sa žiaci naučia, tak bude vyzerať štát. Doteraz na to nikto nemyslel?
(ZŠ, SŠ) Štandardizovať vyššie platové odmeňovanie učiteľov s viac ako dvomi aprobáciami. Učiteľ s tromi, štyrmi a viac aprobáciami je evidentne usilovnejší, má väčší samovzdelávací kredit. Prečo by nemal mať automaticky navýšený aj plat? Učiteľ s tromi aprobáciami by mal dostať navýšený plat o 5% z hrubého platu. Podobne so štyrmi a viac aprobáciami by mal dostať viac o 10% z hrubého platu. Ide o to, že takýto učiteľ môže odborne učiť aj v suplovanom režime. To má byť pozitívne ohodnotené.
(ZŠ, MŠ) Štandardizovať odmeňovanie učiteľov za suplované hodiny. Ak učiteľ supluje v odbornom režime, je to práca nad plný úväzok na úkor prípravy v jeho vlastných predmetoch ktoré podľa Pracovnej zmluvy so Školou učí. Preto by mal dostať odmenu vyrátanú ako normohodina + 50%. Učiteľ ktorý supluje neodborne v danej triede musí dostať normohodinu + 30%, lebo učí nad rámec Pracovnej zmluvy.
(ZŠ, SŠ) Zakázať vyberanie „náhradného voľna“ za suplované hodiny. Je to neadekvátna „odmena“, najmä ak riaditeľ nariadi vyberať ich v dobe prázdnin. Suplované hodiny sa musia platiť ako nadčas – je to všeobecná norma platná vo vyspelých štátoch EÚ.
(ZŠ, SŠ) Navýšiť učiteľom počet dní dovolenky do rovného počtu s dňami žiackych prázdnin. Učitelia majú právo na plnohodnotnú psychohygienu a regeneráciu. Tento dôvod je stále ignorovaný a učitelia sú chronicky vyčerpané osoby – trpia profesionálnou depriváciou, nedokážu ani relaxovať.
(ZŠ, SŠ) Nariadiť riaditeľom škôl aby plánovali pracovné úkony učiteľov len na dobu pracovnú. Zakázať riaditeľom vyžadovanie práce nad rámec Pracovnej doby.
(ZŠ, SŠ) Zakázať učiteľom služby a dozory na chodbách a dvoroch školy. Túto prácu môžu vykonávať asistenti, stredoškolskí a zaškolení absolventi, alebo aj mestská polícia – ak je to potrebné. Učiteľ sa má pripravovať na nasledujúcu hodinu, a nie stepovať s deťmi aby sa nestrkali a nehádali… Je to dehonestovanie učiteľského povolania.

Poznámka: p. školmin, keď učiteľka musí z triedy odísť na chodbu, nesmie odtiaľ odísť, musí strážiť deti, prechádzať z triedy do triedy a strážiť všetko naraz, a potom ísť rovno na nasledujúcu hodinu, a po vyučovaní ešte vždy strážiť odchádzajúce deti – kedy sa má pripravovať (pomôcky, psychohygiena…) na nasledujúcu vyuč. hodinu?, kedy má ísť na obed?, a kedy na WC?, čo má taký učiteľ robiť ? Učiteľ v súčasnosti je povinný stáť na chodbe, dozorovať triedy, odviesť deti do ich tried, a v tú istú sekundu už musí byť na svojom učebnom mieste a učiť… Je to blbosť, toto musel vymyslieť idiot čo nemá šajnu o didaktike a pedagogike.

(ZŠ, SŠ) Určiť jednotné, štandardné pravidlá vyučovania cudzích jazykov.

A: Štandardné školy budú otvárať cudzojazyčné triedy od počtu päť, do počtu pätnásť žiakov. Každá ZŠ a SŠ môže otvárať akékoľvek cudzie jazyky podľa záujmu žiakov a podľa možností pedagógov. Povolený maximálny počet cudzích jazykov pre žiaka sú tri cudzie jazyky, podľa výberu a podľa možností školy. Povinnosť pre žiaka je: vybrať si jeden ľubovoľný cudzí jazyk, a to od tretej triedy 1.st.ZŠ. Druhý cudzí jazyk sa žiak môže učiť od piatej triedy ZŠ.

B: Výberové školy pre talentované deti môžu učiť cudzie jazyky podľa schváleného Štatútu školy.

(ZŠ, SŠ) Vymedziť pojem „bilingválne štúdium“. Tento pojem vyhradiť pre školy s menšinovým vyučovacím jazykom. Ostatné tzv. „bilingvy“ sú neoprávnene takto označované. Dobrovoľnosť druhého a tretieho cudzieho jazyka neoprávňuje nikoho pridávať škole „štatút výnimočnosti“. Neoprávňuje k tomu ani prítomnosť zahraničného lektora. Je to „len“ škola. Lektor nijako nezvyšuje kvalifikáciu ostatných učiteľov – je to „len“ učiteľ, má svoj adekvátny plat – a to je všetko.
(ZŠ, SŠ) Všetky školy sú buď „štandardné“, „výberové“, alebo „integrované“. Toto je triedenie podľa schopností žiakov. S tým súvisí aj náročnosť vyučovania. Nijako inak sa školy triediť nedajú a nemajú. Výberové školy majú schválený svoj osobitý štatút a zameranie, napr. na umenie, techniku, alebo na zrýchlené štúdium geniálnych žiakov. (Jazyky sem nepatria.) Integrované školy majú schválené metódy učenia a integrácie žiakov podľa deficitu žiakov: Rozdiel je učiť deti autistické, alebo po detskej mozgovej obrne, alebo rómske, alebo deti z asociálneho prostredia. To všetko má byť definované v štatúte „neštandardnej“ integrovanej školy. Aj na odborných školách existuje „integrovaná“ alternatíva, napr. žiak nebude odborník na stavbárske úkony, ale bude dobrý asistent murárov. To všetko musí byť v štatúte školy definované, a platovo upravené.

Vážená p. ministerka školstva,

ja nechcem od Vás nič neštandardné, len implementovať do Vašej teórie skúsenosti učiteľov posledných dvadsať rokov. Budem rád ak sa objavia vo Vami predloženom návrhu zákona. Dávam to na blog, aby všetci vedeli ako sa učitelia trápia, hoci riešenia sú evidentné. Učiteľom nepomáhajú ani právnici, ani politické strany.

Ukážte že na to máte, pomôžte učiteľom, pomôžete budúcnosti nášho štátika.